    
© Texty sú chránené autorským zákonom. Niektoré sú už zhudobnené. |
|
Spoveď míma /Sk/ 1. Roleta dňa už slnko tieni Večer sa ako had z kože lieni Neviem či smútim, či iba mienim Ja v kúte izby sa v klauna mením Z kytice ruží opadli lupene Volám ťa do tmy Volám ťa po mene Iba to meno zostalo nemenné Strácam sa v sebe sám ak ihla na sene Ref. Teším sa keď ráno pozdravia kohúty Zavesím smútok na klinec ohnutý Pri rieke nájdem jeden strom bútľavý Bojím sa že spoveď ani on nestrávi Utekajú dni tak ako minúty Pušný prach slov mám dávno zvlhnutý A masku míma nosievam na tvári Nečakám na potlesk ani na fanfáry 2. Pramálo zostalo z tisíc prianí Keď čas aj poslednú nádej zdaní Veď nebyť spomienok, nejde o nič Ja som mím a ty už len biela pani Vánok sa pohráva, clivo vanie Minulosť utopím niekde v Seine A nech ten zlodej čas ticho plynie Možno všetko je iba daň za svitanie |