Pýtam sa svedomia, hneď keď ráno vstane Či zdieľať očistec, či hneď rovno pranier Na čo mi odpovie priamo, nečakane Že sa neskloňujem podľa slova - Anjel
Po takom resumé ako vyjsť z postele Vždy som chcela spať tak, ako si usteliem Vyhŕknem pár hlások, aj to len neznelé Svedomie mám čisté, iba sa nebelie
Hádam sa nejako za pár dní naučím Prebúdzať sa ráno s nevďačným svedomím Potom všetky rána pre seba zúročím Budú samým šťastím bielučké ako mím
Sen čo v noci máta, ráno sa vysmieva Potom zase večer zúfalo desí ma Zbalím sa, odídem Tam, kde sa nestmieva Kde svet nezalieva tá tmavá poleva
Ubehli mesiace, možnože aj roky Naďalej si robím so svedomím prieky Zostala som sebou a nechcem byť niekým Viac už nevyzývam život na preteky