Textárium

Nostalgia /sk/ 1.

Cúvam ako vagón vyhodený z koľají
Je zákerne ticho A to rany nehojí
Čakám, kedy v duši začnú praskať ľady
Spomienky ma hladia Ja ich smútkom chladím

Tak sa túlam bezvetrím nebezpečne blízko
tých spomienok za tebou, daných na smetisko
Pohodený životom, ako kameň z rieky
chcem byť ako pred rokmi S tebou, ale niekým

Sedím v kúte izby, smútkom sa opíjam
Spoločnosť mi robí nudná nostalgia
Telefón stratil hlas a my zas čosi z nás
Čo sme vyhodili osudu napospas

Uplakaný kalendár po roku zas´ zvesím
Preskakujem ako skrat bežné dni a stresy
Vítam rána sychravé, aj keď sa ich desím
Si len rosa na tráve a nik nevie kde si

Pozametám zvyšky síl Planú nádej kriesim
Tóny lúdim z gitary, čo času z klinca zvesil
Svet tancuje na hlave Ja som bez nej asi
Kat na vlastnej poprave, hľadám v tebe azyl